Vítej, návštěvníku!

Raz som čítal od nejakého populárneho Inda v USA jeho príhodu. Mimochodom, je to nejaký doktor v USA. Vedel by som vyhľadať jeho meno, ale nie je to v tomto prípade dôležité. Opisuje, ako raz v Indii, ako malý chlapec išiel na ulicu a sedel tam nejaký človek. Možno ich mních, alebo niečo podobné .Malý chlapec mal nejaké drobné rupie a tak to tomu svätému mužovi dal. Ten ho oslovil a povedal chlapcovi, aby si za ten dobrý skutok niečo želal. Chlapec rozmýšľal a želal si nejaké cukríky. Starec siahol do vzduchu a podal chlapcovi v ruke dva cukríky.

Ten doktor komentoval tento svoj zážitok z detstva, keby som si bol vtedy želal niečo „iné“. Dodnes nad tým rozmýšľa a možno ho to mrzí.

Nemusí, nebol by dostal nič iné, vždy len tie dva cukríky. Prečo? Podľa mňa jednoduché, ten starý svätec iné totiž nemal. Mal len tie dva cukríky. Dobre, ale to chlapec nemohol vedieť. Správne, ale ten svätec mu tú odpoveď poslal. Vsugeroval mu ju, alebo ho zhypnotizoval a tak mu vložil odpoveď do hlavy. Takže, keď si doktor mysli, že prišiel o Porsche, alebo debnu zlata, nemusí sa nad tým trápiť. Ináč medzi nami, asi sa nad tým netrápi, on toto použil na pritiahnutie pozornosti čitateľov. Určite to splnilo účel.

To je ale úvod k tomu, čo nás často trápi. Mať to, alebo ono. Len pre všeobecnosť, veľa vecí, alebo terajšie technické vymoženosti nerobia život hodnotnejším. Robia ho plnším, robia ho zaujímavejším, ale určite ho nerobia hodnotnejším. Tu by bolo dobre sa zastaviť pri význame slova hodnotnejšie. Môžme povedať, že hodnota je pre každého niečo iné. Niekto môže namietať, že s polkilovou zlatou reťazou na krku, je život hodnotnejší. Neviem, povedal by som, že s tou reťazou je život riskantnejší. Človek môže prísť rýchlo o obe, o život aj reťaz. Minule som čítal v honduraských novinách, že život v Hondurase ma hodnotu okolo 50 dolárov. Ako na to prišli? Jednoducho. Taký mobil stojí povedzme okolo 60 dolárov a keď tu na ulici človeka pre taký telefón zabijú, to znamená, že cena života je menšia. No je to logické, ale zavádzajúce.

Taká známa otázka, čo by si si želal, keby sa ti to mohlo splniť. No čo? Čo ma vždy napadlo pri takejto otázke, bola odpoveď v tom zmysle, že mám len jedno prianie, aby sa mi splnilo to, čo si budem želať. Dnes by som musel dlho rozmýšľať. Možno to bude tým, že sa mi skutočne v živote všetko splnilo. No možno niečo zostalo na ceste, ale v princípe splnilo. Možno, že som mal dobré kontakty smerom hore a moje podvedomie ma viedlo tak, aby sa mi splnilo to, čo som chcel. Aby som sa s tým stretol a mohol dostať tú šancu k splneniu toho želania. Určite, keby som len čakal, tak čakám asi dodnes. Prišiel som k tomu a určite mi to potvrdíte, že najlepšie je to získavanie, to vlastníctvo už až taký dobrý pocit nedá. Napríklad také sporenie na auto, odkladať peniaze, tešiť sa, že suma narastá, to je zážitok. Potom ísť kúpiť auto, že som si naň usporil, je ešte pekné, ale potom už len mať to auto, to už je podľa mňa nič. Prvé škrabnutie a radosť z auta je preč. Síce, dnes toto už vlastne nikto nepozná. Dnes ide človek do banky, zoberie úver a potom nadáva, že mu nevychádza na benzín. Na ja.

V životě můžeme mít všechno co chceme, pokud chceme to, co můžeme mít. Nie je to z mojej hlavy (opísal som to). Má to niečo do seba. Želať si také uskutočniteľné.

Neviem, či ste sa stretli s tým, ako sa spĺňajú želania. Funguje to na takomto princípe, (napíšem to v krátkosti, lebo aj tak mám dojem, že sa stále dookola opakujem). Máme náš rozum – teda vedomie, kde si môžeme rozmyslieť čo chceme. Inými slovami rozum – vedome rozmýšľanie je náš manažment. Naše vedenie, alebo ináč vedenie našej fabriky. (Tú fabriku nemusíte mať, pokiaľ ste sa zľakli, že až od fabriky ďalej sa plnia želania). Každý z nás je jedna fabrika – s vedením fabriky a realizačnou časťou. Takže porozmýšľame nad tým, čo si budeme želať a pri tom si samozrejme musíme dať tú námahu, si to aj predstaviť. Vyburcovať manažment k nejakému výkonu. No a máme to tu. Krásne nové auto Murcielago. (Značku si môžete zmeniť, keď chcete lepšie J). Takže, vedenie firmy splnilo svoju úlohu. A čo teraz? Teraz to musíme postúpiť do realizačného oddelenia, teda do výroby, keď sme už tá fabrika. Takže teraz sa musí myšlienka presunúť k spracovaniu, preto pozor.

Do výroby musí prejsť myšlienka už v podobe výrobných plánov, ináč to nefunguje. Nie, na žiadny pád si nemusíte do hlavy strkať výrobné plány od toho auta, preboha, to ani neskúšajte. Musíte od vedenia dostať jasnú predstavu toho auta v podobe fotografie. Ale tiež pozor, nemusíte bežať po ulici za tým autom a odfotiť si ho, asi by ste ho nedobehli, ale stačia fotky aj z časopisu. Musíte si urobiť vedome v manažmente fotografie, kde budete vy a VAŠE auto. Fotku, ako idete k tomuto svojmu autu, fotografiu, ako stojíte s týmto autom pri svojom dome, fotografiu ako vyťahujete z vrecka kľúče, ďalšiu ako otvárate dvere na tom aute, ako sa spúšťate na sedadlo (pozor na hlavu), potom ako sa pohýnate a potom ešte pohľad z auta smerom dopredu cez sklo (nie pri rýchlosti 300km/hod, tam by ste sa totiž už neusmievali). Lenže pozor, pozor, nesmie sa vám tam objaviť fotografia, ako susedia čumia cez plot a závidia vám – tým by ste to pohnojili. Nič také. Len vy a VAŠE auto. Veľké pekné farebné fotografie (Murcielago je žltý, Ferrari je červene, Porsche – tam už je väčší vyber- toto je ako pomôcka J).

Ono to totiž funguje len tak, že naše podvedomie, (časť realizačná v našej fabrike) totiž preberá od vedomia – teda manažmentu príkazy jedine vo forme obrázkov. Len nejaká myšlienka, „chcem mať auto“ tam neprejde a keď prejde, tak tam s ňou nikto nevie nič začať. Ale s pekným obrázkom, to už je príkaz. PRÍKAZ, nezabudnúť na to. To už je jasný, konkrétny príkaz. No a sme na konci, naše podvedomie má kontakt k Univerzu a ono to už zorganizuje. Môžte sa spoľahnúť, pokiaľ ste postupovali podľa návodu a občas tie fotografie osviežite. Má to len malý problém, s podvedomím nemôžete diskutovať o termíne dodania. To už musíte nechať na toto realizačné oddelenie. Tak do toho. Vyberajte si dobre a zamyslite sa. Je lepšie (ešte) nemať to, čo chceme, ako mať to, čo nechceme.

A ako som už hore uviedol, všetko čo získate vám nezaručí dobrý život. Život ako bol voľakedy, keď sa pri práci spievalo, bol čas na rozprávanie aj na zábavu. Bol čas vyjsť si do krásnej prírody a sadnúť si do trávy, stretávať sa v rodine, pozerať ako vyrastajú deti a menia sa ročné obdobia. Pozerať na mesiac a hviezdy, pozerať na kvety, vtáčiky, namáčať si nohy v studenom čistom potôčiku. K tomu tie veci nepotrebujete, ale . . .

Aj teraz sa vám síce splnia želania, aj peňazí budete mať, no možno si pritom zničíte zdravie. Potom si ale poviete: no a čo, zaplatím si drahé liečenie, veď mám na to peniaze. Prečo nie?

Errata:

30.05.2021 15:16