Pamatuj, že 'host' má omezené možnosti!

Opakovanie je matkou múdrosti. To poznáme. Ale platí aj to, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Odbočím trochu, aby som vysvetlil, že aj ja sa veľa opakujem. To z dôvodu, že nepočítam s tým, že každý bude mať záujem čítať všetky moje články a ešte pre niečo. Vrátil som sa na Slovensko po skoro 30-tich rokoch a vidím tu veľa negatívneho, čo už vy nevidíte, lebo vám bolo už tisíc ráz povedané, že toto terajšie je dobré, ale nie je. Vám vysvetlili, že máte demokraciu, že Slovensko potrebuje NATO, že potrebujeme EU a našou záchranou je Euro. Vám sa z toho stala už pravda, mne zďaleka nie a preto sa snažím proti tomu bojovať touto formou a teda aj opakovaním sa.

Ale k veci. Chcel by som, aby sa na niečo nezabudlo a tým mladým, čo sú už médiami spracovaní tak, že vedia použiť len slovo totalita na všetko zlé, teda to čo bolo, aby sa zamysleli. (To by bol už úspech.) Ide trochu o ekonomické porovnanie.

Terajší priemerný plat na Slovensku je 786 €. Lenže každý 8-mi, plne pracujúci občan u nás nezarobí ani 400 € hrubého. Ešte jasnejšie je to, že priemerný plat nedosiahnu 2/3 pracujúcich. Tak to stačí k súčasnosti. Poďme ale k dobe pred revolúciou, pozor nie do doby pred zavedením Eura, to je veľký rozdiel. Hlavne v tom, že za socializmu bol kurz Kčs k doláru približne 8 : 1. Že si ľudia museli doláre kupovať drahšie malo ten význam, že štát bol rozumnej mienky, že je škoda dávať zarobené devízy na nejaké dovolenky v zahraničí a tak na ne dávali niekoľkonásobné prirážky. Ináč tým aj povzbudzovali domáci turistický priemysel, čo zaručovalo pracovné miesta. A okrem toho plánovali, koľko devíz sa vydá na dovolenky a preto sa všetkým neušlo. Aby to nebolo také okaté, že sa jedna o ekonomickú záležitosť, tak sa to posúvalo do roviny nespoľahlivosti. Pred zavedením Eura naša ekonomika tak padla, že SK bola k doláru 30 : 1, čo bol presne rovnaký kurz k doláru, ako mala honduraská hodnota, teda jedna Lempíra. Správne, dostali sme sa ekonomikou na úroveň tej banánovej republiky. To sme tu už mali kapitalizmus, nezabudnite. Paradoxom je, že tam nadávali, ako Lempíra padla a u nás sa vychvaľovalo, ako dobre sme sa dostali v pomere k doláru. No propaganda, teda u nás. Takže sme pred revolúciou a poďme na jednoduchý príklad. Jedna súdružka upratovačka zarobila mesačne cez tisíc korún. Zaplatila si nájomne za 1-zbovy byt, nejakých 150 Kčs. Zaplatila za plyn, elektriku, vodu nejakých 50 Kčs. Do roboty ju vozil autobus, čo stalo možno 15 Kčs mesačne. Neplatila za lieky, neplatila za lekára. Okrem toho mala možnosť isť zadarmo do kúpeľov, na rekreáciu a iné vymoženosti. Dokonca si mohla kúpiť knihy, čo stáli pod 20 korún. Kino možno 4 Kčs. Nemusela si kupovať auto, nemusela si brať hypotéku na byt. Cestovanie v autobusoch a vo vlakoch bolo síce na nízkej úrovni, ale veľmi lacné. Dostali ste sa kam ste chceli. Dnes je úroveň cestovania vyššia a to nepomerne, ale tak isto aj ceny a tak sa nedostanete kde chcete. Dokonca na kúpalisko v Sklených Tepliciach, čo sa veľmi malo zmenilo od revolúcie (skôr k horšiemu) sa dostala za 2 Kčs a dnes je to za 3 €. Je rozdiel 2 Kčs z 1000 Kčs a iné je 3 € z nejakých 250 €, ktoré dnes pani manažérka podlahových krytín, teda tiež upratovačka zarobí. Ale nejde tu o kúpalisko, ide tu o nájomne, čo je dnes pre ňu za rovnaký jednoizbový byt síce lacnejšie, okolo 100 €, ale pozor, z tých 250 €. Kúrenie, elektrina, voda, poistne, telefón, je nejakých 50 €. Keby sme pripočítali cestovné do práce, peniaze na lieky a lekárov, nejakú knižku, povedzme okuliare, opravu zuba, tak už na kino nezostane. A to nehovorím o tom, že by chcela niekoho navštíviť vlakom. Aj jesť treba. Takže z tohto jednoduchého príkladu vidíme, že kapitalizmus je dobrý, ale len pre kapitalistov. Samozrejme aj pre mafiánov, politikov, zlodejov, cigánov a podobnú zberbu.)

Argumenty pre kapitalizmus? Jasné že sú, nové autá, nové domy, dovolenky, nútené práce v zahraničí a pôžičky, či hypotéky. Tie dve posledné som uviedol nakoniec preto, že sú tu najdôležitejšie. Aby ste tomu porozumeli, hypotéky a pôžičky, to je to, čo vám peniaze berie, ale tvorí peniaze do ekonomiky. Totiž cela terajšia ekonomika a tvorba peňazí je založená na bankovom úvere a dlžobe. Ale ešte trochu odskočím. Hypotéky sa zdajú ako niečo mimoriadne. Aj sú. V zdravom ekonomickom štáte by ste mali zarobiť toľko, aby ste si dokázali kúpiť, prípadne našporiť a kúpiť to, čo potrebujete. V terajšej ekonomike, môžeme povedať svetovej, túto šancu nemáte. Ste natoľko zdieraní finančne, že musíte siahnuť po tom, čo je vám ponúknuté, aby ste sa dostali ďalej. Teda pôžičky, hypotéky.

Tu vám uvediem nejaký text k téme z článkov Smrteľné zovretie: Analýza moderných peňazí, otroctva zadlženosti a deštruktívnej ekonomiky (1) www.Matrix-2001.cz

Kategorie: Společnost – verze pro tisk

Štatisticky je však jednoznačne potvrdené, že hypotéky nie sú ani tak prostriedkom, ktorým sa obyvateľstvo môže stať majiteľom domu, ako skôr mechanizmom na pumpovanie peňazí od ľudí do ekonomiky. Vo Veľkej Británii za obdobie 1960 až 1996 podiel domov v súkromnom vlastníctve, čiže nezaťažených žiadnou hypotékou, poklesol z 51% na 35%. Napriek 36 rokom, počas ktorých ľudia zaplatili obrovské sumy na hypotéky, podiel domov v súkromnom vlastníctve poklesol! Štúdie týkajúce sa bytovej výstavby v Európe, na Ďalekom východe a v Austrálii zistili úplne rovnaké trendy. Michael Ball vo svojej správe píše, že „v osemdesiatych rokoch prepadnutie hypoték a habanie majetku finančnými inštitúciami pre neplatenie výrazne vzrástlo vo všetkých sledovaných krajinách bez ohľadu na stav ich ekonomík.“

Michael Ball a ostatní predkladajú číselné údaje potvrdzujúce ich zistenia. Napríklad v Nemecku sa od roku 1970 do 1980 zvýšilo percento domu zaťažené hypotékou zo 46% na 57%, v Dánsku zo 71% na 88% (za obdobie od roku 1965 do 1980). Michael Ball píše: „V Dánsku ceny domov tak išli hore, že po odčítaní výdajov na byt a dane, reálne príjmy v roku 1977 boli o 35% nižšie než v roku 1971.“

Koho zaujíma ekonomika, tomu doporučujem si článok prečítať. Pre mladých len toľko. Za socializmu byty postavil štát. Obyvatelia platili len nájom a naopak, pri sprivatizovaní sa dostali lacno k bytu a jeho predajom získali veľa peňazí. Dnes štát nestavia, ale môžete si zobrať hypotéku a postaviť dom. Prečo nie. Budete 29 rokov splácať, z nejakého dôvodu nezaplatíte pár posledných splátok (viete, čo bude za 29 rokov?) a ste na ulici. Je to rozdiel, čo? A tie nové autá, čo máte na pôžičku a nepatria vám, ale banke aj tak na 80% používate pracovne, či na dochádzku do práce, teda na to, čo voľakedy zaisťoval štát autobusovou dopravou.

Záverom, treba si niekedy aj niečo pripomenúť, niečo zopakovať, lebo ľudia sa učia zo skúseností. A to aj z dobrých, aj zlých. Lenže na to čo je dobré, by sa mal človek pokúsiť prísť aj sám a nie len prebrať názor, čo dostane už predžuvaný v médiách a aj keď je tam tisíckrát opakovaný...

Errata:

30.05.2021 15:16