Úvodom. Je Silvester a večer. O chvíľu tu máme ďalší rok. Chcel by som mať teraz na Silvestra trochu zmeny zábavy, dobrú veselú hudbu z rádia a aj nejaké vtipné, veselé rozprávanie, ako bývalo zvykom. Pustil som si rádio, prešiel tie tri stanice čo tu dokážem chytiť, to že som na Slovensku, inde by som mal viac staníc, ale ... Všade trápne rozhovory, či primitívne scénky a stále to večné rámusenie bubnov takzvanej hudby hlavne v angličtine a deprimujúce vyrevovanie spevákov, čo chcú revať ako ženy a speváčky, čo spievajú ako chlapi. Tak som si pustil ja hudbu, nie je to najlepšia hudba všetkých čias, ako primitívne hučia do svojich poslucháčov z Rádia Viva, ale hudba čo vie potešiť a zlepšiť náladu. Nie len držať v napätí a burcovať akoby ste stáli v zákopoch chvíľu pred útokom, aby ste nervózni siahli po fľaši, či po drogách. Ale čo môžu tí chudáci v rádiu dať ďalej a svoju oneskorenú pubertu prežívajú teraz a trápia s tým celé Slovensko. Myslia si, že robia privátnu party v rádiu, nie, oni otravujú život na Slovensku. Chápem, že nemali možnosť počúvať dobrú hudbu, keď ich k tomu rodičia neviedli, ale štve ma, že svoju sprostosť takto dávajú ďalej a táto nová generácia si skutočne už myslí, že my Slováci sme a boli sprostým nekultúrnym národom, a že jedinú kultúru nám tu robí anglicky spievaná či revaná muzika. Uvedomujete si, že na rádiu Slovensko 1 nepočujete za celý rok nejakú ľudovú pieseň, nejaký koncert, nejakú dychovku, teda niečo, čo patrí ku nám, k našej kultúre, k našej minulosti a bez čoho nebude budúcnosť Slovenska? A to je naše oficiálne rádio a pritom, keď si zoberiete všelijaké podujatia, kde hrajú ľudovú muziku, niečo číre slovenské, je plne nabité. Je to zdravé, aby rádio vysielalo, kde pár oneskorených pubertiakov otravuje život obyvateľstva a to si želá niečo iné? To má byť demokracia? Ničiť duševnú pohodu iným, nám nepatriacim rytmom a deptajúcimi textami, opakujúcimi sa ako pokazená platňa? Veď to tu nebolo ani vtedy, keď sme tu mali takzvaných okupantov, teda či už ríšskych nemeckých, či ruských vojakov. Kto to organizuje týmto smerom, kto nás chce takto zničiť a kto toto platí? Ako dlho to ešte vydržíme bez toho, aby sme začali z napätia a nervozity vraždiť, namiesto lásky a spolupatričnosti. Lenže aj to nám musí byť jasné, my Slováci ako národ, sme jednotlivé dediny, Bratislaváci pre nás neboli ničím, len dnešný problém je, že dnes Bratislaváci sú skutočne ničím, len bielymi koňmi. Ani vzdelanie, ani výskum, ako to sľubuje po Silvestri náš prezident, nás neposunie dopredu. Jedine charakter, národná uvedomelosť a odvaha byť Slovákom. A čo je tiež dôležité, uvedomiť si realitu. Ide o prežitie a za to, že sme Slováci, nám nikto nič zadarmo dávať nebude, naopak. Ako náhle sa tohtoročná jar neukáže ako pozitívna a tá sa vzhľadom na ekonomickú a politickú situáciu neukáže, budú sa nám vracať húfne naši „nezamestnaní“ zo zahraničia a zhoršia nám tu spoločenskú situáciu. Pri tomto ma napadlo niečo, čo chcem opísať, spojiť a okomentovať, aby sme si snáď niečo uvedomili. Ide o výťahy z dvoch článkov, na ktoré som narazil v Ročenke odbojárov 2013. Tá ročenka poskytuje smutný obraz dnešného Slovenska a skôr pripomína prožidovskú ročenku, kde je viac o Židoch ako o SNP, či o protifašistickom odboji. Ale tieto dva články ma zaujali a majú skutočne niečo s touto dobou.

Časť prejavu Allena Welsha Dullesa riaditeľa CIA z roku 1945. Vybral som z toho:

„Končí sa vojna. Všetko sa nejako usadí a upokojí a my použijeme všetky sily, dáme všetko čo máme, všetku materiálnu pomoc na prospech klamania a balamutenia ľudí. Ľudský mozog a vedomie sú prístupné zmenám. Zasejeme v nich chaos, nenápadne zmeníme ľudské hodnoty na falošné a necháme ľudí veriť v tieto falošné hodnoty. Ako? Nájdeme rovnako zmýšľajúcich spojencov všade na zemi, aj v štátoch východného bloku. No... pozerám, spojencov bude dosť. Krok za krokom budeme rozohrávať tragédiu zániku týchto národov až do úplného a nezvratného umlčania ich sebavedomia. Z literatúry a umenia napríklad odstránime ich sociálnu podstatu, odnaučíme umelcov zobrazovať a sledovať čokoľvek z tých procesov, ktoré pochádzajú z vnútra národa. Literatúra, divadlo, filmy – všetko budeme všemožne podporovať a oslavovať. Najhanebnejšie ľudské pocity budeme podporovať a budeme presadzovať takzvaných umelcov, ktorí budú presadzovať chuť sexu, násilia, sadizmu, zradcovstvo a ďalšie nemorálnosti. Vo vedení hospodárstva vytvoríme chaos a zmätok, budeme postupovať nenápadne, ale tak aktívne vytvárať despotizmus úradníkov a úplatkárov. Poctivosť a slušnosť budú terčom posmechu. Len niekoľko málo ľudí si domyslí o čo ide. No tých postavíme do bezvýchodiskovej situácie, urobíme z nich terče posmechu, nájdeme spôsob, ako ich ohovárať a vyhlásime ich za odpad spoločnosti. Vytrháme duchovné korene spoločnosti, znevážime základy morálky národov. Takto budeme narušovať pokolenie za pokolením, zameriame sa na deti a mládež. Budeme ich rozvracať, učiť nerestiam a tak budú morálne upadať. Vytvoríme z nich cynikov, bezduchých ľudí a kozmopolitov. Takto to urobíme....“

Zamyslime sa, je tam niečo, čo sa im už u nás nepodarilo dosiahnuť z tohto plánu? A to hlavne za posledných 23 rokov! Nielen to, Hitler chcel slovanské národy obrať o inteligenciu, obmedziť vzdelávanie a nechať Slovanov len ako pracovné sily pre Nemeckú ríšu. Mám dojem, že neskôr Američania spolu so svojimi partnermi prevzali od Hitlera aj tieto myšlienky a pripojili k ich programu. Veď inteligenciu ešte máme, ale úroveň školstva u nás upadá tak rapídne, že by to ani Hitler nasilu tak nedokázal, ako si to robíme my, ale pod taktovkou Západu. To, že niekto vie obsluhovať mobilný telefón, počítač, vykoktať sa anglicky z nás nič neurobí, na Západe to vie každý a lepšie. A zoberme si, že druhá polovica našich nezamestnaných robí nádenníkov na Západe. Tí robia na Západe hlavný obraz o Slovensku. Nemýľme sa tým, že tam lepšie zarábajú ako tu, vlastne tu by prácu nemali. Ale to, že tu nemajú prácu a sú vonku (je hlavne zásluha tohto systému, na to nesmieme zabudnúť), je to isté, ako keď sa chodilo na práce do Nemecka. Lenže vtedy to bolo viac menej nasilu, dnes tam idú naši ešte s vďakou a to je tá absurdita. Hitler chcel časť ponemčovať, určite nasilu a príkazmi.

Dnes sa pozrite okolo seba, ako nám sem prenikla angličtina a naši blbečkovia sa ešte predbiehajú, kto vymyslí väčšiu kravinu, či lepší anglický názov na firmu, čo poskytuje služby tu na Slovensku. Naša kultúra? Našou kultúrou dnes je ten televízny program, plný sexu, násilia, primitivizmu. Naša hudba? Je tu už len rámus, na ktorý nás už presvedčili z rádia, či televízie a naši akoby „umelci“ sa pridali k tomu rámusu a zavýjaniu. Niečo z tradícií národa? Len po kútikoch ešte niečo existuje zatiaľ, ale média aj to časom prekazia. Áno mal pravdu Dulles, ľudský mozog a vedomie sú prístupné zmenám. Dnes nás už klamú a sami na to čakáme na tie klamstvá. Mozog si zvykol na ten rámus a zabudli sme na peknú hudbu, vlastne na rôzne druhy hudby. O chvíľu nám bude celý deň hučať z rádia hučiaci kompresor, čo nás bude v pozadí rovnako psychicky ničiť, ako dnešné hulákanie, bez toho, aby sme si to uvedomili a hneď nato prídu telesné problémy, lebo toto žiadny organizmus nemôže bez následkov vydržať. Ale aj toto je úmysel, lieky sú drahé a dobre na biznis. A Slovák? Nech umrie, keď je sprostý, ale najprv sa na ňom musí zarobiť a vychádza im to. Hitler s Goebbelsom boli obyčajní diletanti proti tomu, čo tu u nás s nami vyvádzajú Američania so Židmi cez ich propagandu a pomocou „našich“ skorumpovaných politikov. Už pomaly nemôžete mať pocit, že ste na Slovensku, v nejakom štáte v Európe, ale v nejakej banánovej republike. Vlastne pozor, v banánovej republike, nie sú takí sprostí, aby sa nechali tak manipulovať. Je strach pustiť si tu ráno rádio s anglickým vyrevovaním, čo vás perfektne dokáže vyviesť z pohody a prirodzeného rytmu až do zajtrajšieho rána a potom to začne znovu.

K druhému článku, je to niečo z prejavu prezidenta Beneša v roku 1947. „Hitlerovia odchádzajú, no snaha o ovládnutie Európy Nemeckom zostáva. Môžu sa nájsť zradcovia, ktorí sa budú snažiť o odtrhnutie Slovenska od Českej republiky. Bolo by to pošliapanie odkazu nášho prvého prezidenta ČSR T.G. Masaryka a jeho spoluzakladateľa M.R. Štefánika. Viedlo by to k zániku oboch našich národov. Nezabudnite, že moje dekréty sa týkajú aj potrestania vlastizradcov a že majú trvalú platnosť a potrestajte všetkých vlastizradcov, nech je to kdekoľvek a v ktorejkoľvek dobe.“

Nechcem polemizovať o Benešovi, či jeho vzťah k Štefánikovi, tak isto ako nemá zmyslu zaoberať sa Dubčekom, ale jedno je isté. Československo pred posledným zaplateným prevratom bolo silné, bolo vyspelé, malo armádu a bolo sebestačné. Dnes už Československo nie je, ani jeden z nasledovníckých štátov už nič neznamená, okrem lifrovania pracovných síl a územie, kde si západné firmy na nás dokážu zarobiť a dokonca u nás vyvolávajú za to ešte aj akýsi pocit vďačnosti. Jedno je isté, že Havel porušil Benešove dekréty a dostal naspäť majetok, čo bol zobratý ich rodine pre kolaboráciu s fašistami. Havel bol ľahko kúpiteľný človek, ktorý skutočne nemal na zreteli nejaké Československo. Bol vydierateľný, lebo dostával veľké peniaze zo Západu a vyúčtovania sa nikto nedočkal. Okrem toho prísľub navrátenie majetku a výsledok sú dnes ťažko prežívajúce, plne závislé ešte ako-tak „naše“ suverénne štáty.

Takže, Slovensko, zobuď sa! Lepšie to nebude a vyhovárať sa na nejakú celosvetovú krízu je detinské, lebo sme sa tam nechali dotlačiť. Vedeli sme, že kapitalizmus sa vyznačuje opakujúcimi sa krízami, čo končia vojnou. Netvárme sa prekvapene. Máme naše suroviny, zlato, len si to musíme vydolovať pre štát, pre Slovensko, nie pre nejaké firmy. Máme ešte pôdu, kde sa dá pracovať v rámci nezamestnanosti. Len treba začať a nespoliehať sa na to, že nás nejakí politici, ktorí žijú beztrestne a bez strachu, z tohto marazmu vyvedú. Máme veľa v rukách cirkvi, čo nás ošklbáva a stará sa nám do politiky. Máme ešte veľa rezervy v rukách bohatých, čo zabudli zaplatiť dane a zisky neinvestovali na Slovensku, ale podporujú zahranične banky v iných štátoch. Bolo by potrebne, im vysvetliť, že keď sa niečo zomelie, na tie peniaze v zahraničí sa nikdy nedostanú. A veľa iných veci, len treba sa zobudiť. Na čo čakáme? Armádu nemáme, aby nám niečo vybojovala. Sme tak či tak odkázaní len sami na seba. Viem, ťažko sa rozhoduje, keď je ešte niečo k jedlu, síce mizerná robota, ale aspoň aká – taká, keď treba splácať pôžičky a živiť rodinu. Aj toto bolo v ich pláne. Ale bude horšie. Zobuďme sa. Dávajme sa spolu dohromady, lebo tí druhí majú snahu nás rozdeliť a zničiť.

Nepomôže nová revolúcia, stačí keď terajšia smotánka dostane strach a tým sa vráti naspäť k morálke.

Errata:

30.05.2021 15:16