Zabúdame. Zabúdame, už aj preto, že nám naša pamäť vypovedáva, ale aj preto, že sú nám podstrkované veci, či spomienky, ktoré nás majú priviesť k tomu, aby sme zabudli. Presne tak, niekto má záujem aby sa zabudlo. Sú ale aj iné tendencie a preto na chvíľu odbočím.

Prišiel mi mail s prílohou od známeho, kde je profesionálne vypracovaný, nazvime to artikel, o spomienke na holokaust. Snímky z koncentráku s mŕtvolami a nakoniec so žiadosťou, aby to bolo poslané ďalej známym, aby sa nezabudlo na vraždenie Židov... Odpísal som mu, aby to posielal ďalej, ale s komentárom, keď sa Židia neprispôsobia normálnym ľuďom a zostanú rovnako neprispôsobiví, ako sú teraz u nás Cigáni, že ich postihne to isté ešte raz a možno s horším výsledkom pre nich a to skôr, než Židia zatiahnu svet do ďalšej svetovej vojny. Nech Židia berú túto „spomienku“ ako výstrahu. Ale preč od Židov, hoci by sme na nich nemali zabudnúť a mali mať o aspoň tých najbližších dobrý prehľad. Veď si zase koledujú, ako vždy v histórii o ďalší náter. Ktovie?..

Ale k téme. Dnes sa niektorí primitívi pozerajú s úžasom na USA, ako bojujú proti terorizmu vo svete. Voľakedy sa počúvalo štvavé vysielanie rozhlasu Slobodná Európa z Nemecka. Áno, z toho Nemecka, čo tak spustošilo Európu, zanechalo spomienky na Nemcov ako neľudských vrahov, tak od tých nám bolo za peniaze USA vysielané, v akom zlom prostredí žijeme u nás, pod útlakom komunistov. No nežilo sa zo začiatku ľahko, tak isto, ako sa tu po nežnej revolúcii určite nežilo nežne a výsledok dnes nie je o nič lepší, ako by sme asi skončili pod vládou Hitlera. Pochybujem, že by bolo na Západe, v tom prípade v Nemecku viac otrokov, ako je na Západe od nás dnes, teda okolo 500.000 ľudí. Samozrejme, dnes nenesú odznak otroka, naopak, ich rodiny sa tu pýšia, že ich deti robia na Západe, ale tie ekonomické pomery, za akých tam žijú a ako v Nemecku voľakedy žili nasadené pracovné ročníky z protektorátu, nie sú nijako odlišné.

Dobre, viac slobody. Keď im dnes zostane čas, tak si môžu zájsť na pivo, čo ale prináša zase zisky Západu. Môžu cestovať domov kedy chcú. ale zase zarába Západ. Možno bývajú lepšie ako tí predtým, ale zase zarába na tom Západ. Môžu telefonovať domov, ale zase zarába na tom Západ. Možno jedia lepšie, majú lepšie ubytovanie, lepšie oblečenie, ale na tom všetkom zarába Západ. Možno posielajú domov viac peňazí, ale na tom zarába zase len Západ. Že si dovezú lepšie a lacnejšie auto? Nebuďme smiešni. Zase na tom zarába Západ. Ale kto je to ten Západ? Jedno či je to Veľká Británia, či Francúzsko, ktorí nás zradili v Mníchove. Jedno, či je to Nemecko, ktoré nám ukázalo, akí vedia byť Nemci. Jedno, či sú to USA, ktoré financovali vysielanie Rozhlasu Slobodná Európa a posielali ku nám špiónov, alebo do SSSR. Viete napríklad o tom, že kým Sovieti zostrelil Powersa s jeho U 2 nad SSR, zostrelili Sovieti nad svojím, územím vyše 230 amerických letcov? A tí tam neleteli pre recept ako sa varí šči, či peľmene. Akým právom? Akým právom nás štvali proti nášmu režimu, hoci pripúšťam, že občania USA sú takí sprostí, že keby vedeli, ako sa tu žilo za komunistov, tak by v USA urobili prevrat. Určite by sa podaril, veď tam majú najmenej toľko Židov, ako je v Rusku.

Pozrime sa dnes. My môžeme posúdiť, žiadny gringo z USA, čo nepozná nič iné, len tú ich vlastnú diktatúru, že nie je všetko zlato, čo je v USA. My môžeme na základe skúseností posúdiť, že pre ľudí, myslím tým ľudí v zmysle ľudskosti, je lepšie žiť v podmienkach, aké u nás vládli v 80-tich rokoch, ako to, čo žijeme a aj USA vyše 30 rokov dnes. Išli sme kus dozadu. Lenže to je naša chyba, že nezaložíme vysielač s názvom „Slobodné USA“ a nevysielame o tom, čo bolo u nás predtým, než nás zhltol Západ, čo bolo v Iraku, než ho zbombardovali a dobili USA a compania. O tom, s akými vymoženosťami, proti USA žili ľudia v Lýbii, kým ju Západ neodrovnal. Mali by sme vysvetliť indiánom v USA, aby povstali a dať im ruské zbrane. Upozorniť latínos v USA, že juh USA si pripojili USA rovnako, ako Hitler Rakúsko a že proti tomu treba bojovať. Upozorniť Aziatov v USA, že oni sú tá inteligencia, čo je v USA a síce že Židia majú v USA moc, ale to neprinesie žiadny prínos pre USA, samozrejme okrem pre nich. Mali by sme cez tento slobodný vysielač upozorniť Černochov v USA, že je čas si zobrať úroky od bielych za to čo tam generácia Černochov vytvorila. Ale nevysielame a zaujímavé nevysiela ani Rusko. Prečo? Rusov nezaujímajú USA, Rusovi stačí Rusko, Židovi, či už v Izraeli, alebo vo vláde, či vedení USA nestačí pomaly ani celý svet. Toto by si mal u nás každý uvedomiť.

Chce niektoobhajovať USA, neviem prečo. Aby bolo jasné. Angličania nás zradili a aj keď naši vojaci bojovali v ich armáde a vrátil sa len každý tretí, či letec a vojak, nechali si to všetko zaplatiť zlatom. Teda inými slovami, zarobili na nás a nie sme im nič dlžní, skôr opačne. Američanom, teda z USA? Rusi im platili za dodávky zbraní zlatom. Keď boli v najväčších problémoch v Ardenách, tak žiadali Stalina o útok na Východe, aby prežili. Keď Stalin žiadal druhý front na Západe, bol sľúbený pre rok 1942, ale prišiel až v roku 1944, keď Západ videl, že si Sovieti poradia s Hitlerom aj bez nich a potom by Západ stratil vplyv v Európe. Na vojne zarobili USA, o tom nie je pochýb, rozšírili sa po svete ako rakovina a nepriniesli nič dobre. Ale pripomeňme si niektoré vojnové úspechy USA z druhej svetovej vojny. V nočnom bombardovaní Tokia, v noci z 9. na 10. marca 1945 s napalmom (vyše 2 000 ton napalmu) bolo príčinou, že tam zhorelo vyše 200.000 Japoncov, teda ľudí. Predtým si to Američania s napalmom vyskúšali v púšti štátu Utah. Toto bombardovanie v Tokiu, kde teda zahynulo vyše 200 000 civilistov, spolu s bombardovaním nemeckých Drážďan, kde zahynulo ešte viac civilistov, patrí k najväčším zločinom v dejinách ľudstva. Pritom si stačí uvedomiť, že doteraz len USA použilo atómové bomby proti japonským mestám. Ale aby ste si urobili lepšiu predstavu o zločinnej minulosti USA (novodobé zločiny USA sa dajú sledovať na internete) v náletoch, čo trvali do začiatku augusta 1945 bolo Američanmi zničených ďalších 66 japonských miest. V niektorých prípadoch to bolo zničenie ako pri meste TOJAMA na 99%, mesto Fukui na 86 %, Tokušima na 85,2 % atd., atd. Jasné, rozumiem čo je tu treba povedať. Éra japonského militarizmu, ktorá mala v Ázii milióny obetí, skončila. Lenže v malom detaili je rozdiel. Japonci sa poučili a bojujú ekonomicky a už dávno dobili nielen Havaj, ale aj USA. Lenže ako národ s tradíciou a vlastnou kultúrou, sa poučili.

O USA sa to povedať nedá, lebo sa chudáci nemajú o čo oprieť a J.F Kennedy, či Elvis Presley to nemôže vytrhnúť. A tomuto národu my máme byť za niečo vďační? Ľudia spamätajme sa, veď ani ten ich Santa Claus k nám nepasuje. Černosi ešte menej, ich muzika? Muzika USA? Čo to je? Černošská muzika mi už niečo hovorí. Taktiež pár dobrých spevákov country muziky, ale to dnešné? Nahrádza vrčanie buldozéra čo zahŕňa tam-tami spolu s nadrogovanými a ožratými miešancami a to my nepotrebujeme. O čom snívajú niektorí, čo pozerajú na USA ako na svätý obrázok? Jedine, keď hráte hokej choďte tam, ukážte čo viete, zarobte a príďte naspäť. O Nemecku? Samozrejme sa tam dá zarobiť, keď ste šikovný. Lenže Nemec sa dokáže s človekom inteligentne rozprávať, kým pre vás nepríde jeho kolega, aby vás zastrelil nad hromadným hrobom, ako to bolo niekde konkrétne niekým opísane. Angličan? Ten je veľký pred vami, ale ako národ má slávne veci dávno za sebou a aj to preto, že sa história dá ľahko písomne upravovať. Je tam ale málo takého, na čo by mohli byť hrdými. Francúzi, fajn partia na zábavu, umenie, víno, dobré jedlo, ale doby Napoleona tiež sú dávno preč a že by Francúzi boli našimi priateľmi? No, keď im pôjdete zadarmo oberať hrozno, tak snáď. Takže nezabudnime. Nezabudnime na slovenské, bližšia, košeľa ako kabát. Viem, dnes by sa to malo upraviť, lepšie termo prádlo, ako košeľa a kabát, ale princíp zostáva. Lepšie to čo máš po ruke, ako snívať o tom, čo je za morom, či za hranicami. Keď prídu problémy, prídu ako u nás, tak aj inde a nikto nám nepomôže. Niežeby nechceli, jednoducho pre nich nebudeme. V zmysle, ako tvrdili Angličania po mníchovskom diktáte, nebudeme bojovať za krajinu (ČSR) o ktorej nevieme, kde je na mape. História sa opakuje. Skôr to zase vyzerá, že my budeme bojovať za druhých, aby nám potom predložili účet. Ale to nestojí za to, ako nám ukazuje história. Keď bojovať, tak doma, obrániť sa, urobiť si poriadok, tak, aby sme ďalšej generácii mohli zanechať Slovensko v lepšom stave, kam ho doviedli títo terajší poturčenci.

Errata:

30.05.2021 15:16