Bez cookies je omezený přístup! Bez COOKIEs je omezený přístup!
13. 9. 2013 |
Ako som už písal, hovorí sa, že pravda zvíťazí na koniec. Tvrdím, že pravda na konci nám môže byť ukradnutá. Príklad, človek sa modlí k Bohu a keď už tam hore bude stať, môže zistiť, že ten hore sa necháva oslovovať Alláh. Takže ďakujem pekne, pravda na konci ma nezaujíma. Pravda by mala byť zaujímavá a známa priebežne. Lenže pravda je akosi relatívna a dá sa s ňou veľmi kreatívne zaobchádzať. A to ešte netvrdím, že každý môže mať svoju pravdu, hoci aj to môže byť pravda. V spojitosti s pravdou sa nám môže objaviť súvislosť so spravodlivosťou. Keby bola pravda ako skutočná pravda, bola by samozrejme aj objektívna spravodlivá. Z tohto celkom jednoducho vyplýva, že keď nie je pravda, nie je ani spravodlivosť a toto nechávam platiť akosi všeobecne.
Lenže pozor, žijeme v zaujímavej dobe. Bola doba za komunistov, keď mohol byť prezidentom obuvník, či stolár. Nemal zodpovedajúce vzdelanie, ale mimochodom zodpovedajúce vzdelanie nemá u nás ani jeden politik. Nehovorím, že nemajú vzdelanie, len to čo robia a to čo nechávajú o sebe počuť, hovorí svoje. V čom boli komunisti múdrejšími, bolo to, že si uvedomili svoju funkciu, svoju neschopnosť či nevzdelanosť a obklopili sa ľuďmi, čo vedeli zorganizovať odborníkov. A nielen to, ale to boli odborníci, čo sa vedeli dohodnúť a keď niečo predložili, malo to hlavu aj pätu. Jasné poviete si, dostali príkaz zhora. Súhlasím, ale aj Kennedy povedal, budeme na Mesiaci skôr ako Rusi, teda dal smer a cieľ. Ostatné prenechal našťastie odborníkom a nie politikom.
U nás je to teraz celé akosi na hlavu. Meníme každú chvíľu vládu a tým aj smer od mantinelu po mantinel, ale aj to v lepšom prípade. Niekedy sa zmení smer o 180 stupňov a keď potom treba, pridá sa ďalších 180, ale to sa zatají. Pre politikov nie je nič lepšie, ako časté voľby. Prečo? Je to jednoduché, to je podobné, akoby ste si zavolali každú chvíľu iného elektrikára, aby vám dokončil elektroinštaláciu vo vašom dome. Každý nový elektrikár nazve toho predošlého babrákom, neschopným idiotom, všetko je urobené zle, všetko treba začať znova a výsledok? Doplatíte na to vy neuveriteľnými peniazmi a môžete si byť istý, že elektrika aj tak fungovať nebude a vinníka medzi nimi nenájdete už len preto, že každý vám bude tvrdiť, že on by to bol dobre dokončil a až ten ďalší to pobabral. Tým chcem povedať, že zmenami vlád sa stráca zodpovednosť, ale dá sa na tom zarobiť.
Alebo jednoduchšia predstava, vo veľkosklade meniť skladníkov, bez toho, aby sa robila inventúra pri zmene. Časom v sklade nič nezostane a vinníci budú tvrdiť jednotne ako cigáni, že oni nič. Ale ešte jedna výhoda pre politikov pri častých voľbách. Samozrejme sa k „našim politikom“ prihrnú mafiáni, lobisti a iná u nás už legálna zberba a začnú ponúkať peniaze. Ale to nie je všetko, po voľbách ešte strana, aj keď má len pár členov, ale dobre kúpila hlasy voličov, dostane od štátu milióny. Takže chcete podnikať bez rizika? Založte si pred voľbami stranu, inkasujte od „záujemcov“, čo vám ponúknu peniaze, pošlite nejakú vydieračskú skupinu presvedčiť voličov, inú skupinu, čo bude variť guláš a privedie nahé pipky a máte svoje hlasy, teda peniaze. Nemusíte sa dostať do vlády, veď to ani nepotrebujete, stačí nejaké miesto v parlamente a môžete sa venovať nejakej solídnej práci. Budete mat imunitu, tak začnite s drogami a potom zo zbraňami. Banky, poisťovne, nemocnice, zabudnite, narazili by ste na podobných ako ste vy, len silnejších. Zaujímavosťou u nás je aj to, že máme všade, kde sa pozriete nejakého absolventa práva ako politika, alebo aspoň na dôležitom poste. Zaujímavé je to preto, lebo za komunistov, keď ešte fungoval náš štát a boli sme slobodnejší pod Rusmi, ako dnes pod západnými firmami, sa kládol dôraz na produktívnych pracovníkov. Niečo v zmysle „Ja som baník, kto je viac“, ale aj vzdelaní robotníci boli váženými. Taký, napríklad obyčajný podnikový právnik, akých boli tisíce a viac menej boli príživníci pracujúcich, boli trpení a chodili v ošúchanom kabáte, ako známy bývalý politik, ktorý pracoval ako právnik v známej sklárni. Tam sa ako tak uživil pri neproduktívnej práci, ale až ako politik ukázal svoje schopnosti. No a že pritom zabudol na právo, či zákony, to snáď bolo tým, že pochopil, že v práve je toľko neprávosti, že to právnické vzdelanie je len pre ľudí s dobrými žalúdkami a kreatívnym myslením, čiže bez chrbtice. No a akoby sa u nás vrece pretrhlo s právnikmi. To je americký systém, ale mám pochybnosti, či u nás potrebujeme toľko príživníkov, lebo u nás sa už skoro nič neprodukuje. Ale dôležitejšie je to, že u nás si vieme veľa veci urobiť sami a bez právnika, veď oproti priemernému občanovi USA vieme aj písať a aj čítať. Vlastne, je to nebezpečné spoliehať sa na nejakého právnika, či ako poradcu, či obhajcu, či notára. Prečo? Jasne to ukazuje teraz príklad tej ožratej Slovenky čo stojí pred súdom v Maďarsku. Zmenila obhajcu a teraz si zobrala známeho maďarského právnika, čo pred súdom obhájil obvineného maďarského mafiána tak, že ten skoro odletel zo súdnej siene, nevinný, čistý ako ľalia a skoro na anjelských krídlach. Pochopiteľne, právnik s kontaktmi pre bohatého klienta dokáže urobiť väčší zázrak, ako dokázal voľakedy Ježiš. Teda je to len otázka peňazí. Vychádzajme z toho, že je vždy z ročníka jeden šikovný „právnik“, ktorému spolužiaci nesiahajú ani po členky. Tí blbší sa podraďujú dobrému a nejdú proti nemu, lebo vedia že naňho nemajú, ale vedia sa s ním dohodnúť. Tak sa dohodne cena pre sudcu, pre prokurátora, dohodne sa cena pre svedkov, zaplatí sa „presvedčovateľom“, ktorí spracujú svedkov. Spoločne sa dohodne naťahovanie procesu, taktika a výsledok je jasný. Keď by ma chcel niekto presvedčiť, že naši ,právnici, sudcovia, obhajcovia, prokurátori sú nekorumpovaní a slušní ľudia, opýtal by som sa ho, ako je možné, že prepúšťajú predčasne odsúdených vrahov, tí najvplyvnejší mafiáni a boháči sú oslobodení pre procesné chyby. Prečo nedajú niekomu k náhrade, že právoplatne odsúdený drogový obchodník, dovezený špeciálom zo zahraničia, je zrušením rozsudku pre akési chyby skoro voľný? Alebo len preto, že jeho kamarát, možno spoločník sedí na najvyššom súde? Súdne procesy sa ťahajú roky a súdne jednania, procesy sa odkladajú pre nečakané slabosti obvinených, alebo preto, že sa nedostavia hlavní svedkovia. Toto všetko umožňujú naše zákony? Naše právo? Potom sa treba opýtať, že ktorí idioti teda odsúhlasili také zákony? Alebo je to len preto, že sú naši právnici, celá justícia zložená zo samých retardovaných „právnikov“? Takto to samozrejme funguje aj u nás. Lenže, potrebujeme toto? Je to to, čo môžeme považovať za výdobytok demokracie, je to tá sloboda ktorú sme chceli? Minule sa jeden pán zdôveril že jeden právnik v Bratislave už nevie, čo má pýtať a len za minulý rok zarobil 30 napíšem to aj slovom tridsať miliónov Euro. Viete si predstaviť, ako toto odčerpáva peniaze v našej malej republike? Nechcem hovoriť o tom, že za toľko peňazí by sa dali uspokojiť aspoň na rok nespokojní učitelia. Nie, zaujímavé je aj to, že o aké čiastky sa teda vedú spory, keď len ten jeden právnik toľko zarobil za rok? Alebo ako v rádiu prehlásil premiér Fico, že Slovensko prehralo spor s nejakým exekútorom a musí sa mu zaplatiť 2,5 milióna Eur. Jeden exekútor a ide o milióny? Kde to sme a čo to beží okolo nás. Príživníci, neproduktívni ľudia a takto sústreďujú peniaze do svojich rúk. Pridajme k tomu všelijakých politológov, poradcov, hovorcov, členov dozorných, kontrolných rad. Dokážu u nás pracujúci vôbec vyprodukovať toľko hodnoty, aby to stačilo týmto nenažrancom? A to nezabudnime, že máme zahraničné banky, firmy, poisťovne ,ktoré tu síce nechajú niečo na platy, nejaké odvody, ale tie veľké peniaze – zisky idú mimo našej republiky. Ako má tento štát fungovať? Z daní z pohonných hmôt? Alebo predajom dreva so štátnych lesov? Ale najhoršie na tom je že neviem, kto by mal tomuto zabrániť. Naši korupční „tzv. politici“? Prosím vás, to by sme sa museli vrátiť späť ku komunistom, ako to teraz ukázali v Číne. Na 14 rokov odsúdili korupčného pracovníka, lebo mal hodinky, ktoré si z platu nemohol nikdy kúpiť. Podľa tohto vzoru, by sme na Slovensku museli na tisíce rokov pozatvárať všetkých tých, čo sa u nás objavili v politike. Bez výnimky. Alebo by stačilo len preveriť, koľko kto zaplatil dane a hneď by zo súm bolo jasné, koľko mohol zarobiť a čo má. Jedno, že to prepísal na rodinu, aj tí musia platiť dane. Ale to nikto nechce, lebo všetci vedia veľa na druhého a tým je to vybavené. Lenže kde je veľa čiernych peňazí a veľa tajomstva, tam sa raz objavia sily, čo sa nabúrajú do systému Viem si predstaviť, že by stačilo uniesť iný, alebo z Kuby.
Takže, čistému čisté, ako je napísané v nadpise. Ale máme tu ešte niekoho čistého? A toto má byť to, čo sme chceli? Je tu ešte niekto na zajtrajšok, alebo stačí sa zabávať len dnes? Máme tu už atmosféru potápajúceho sa Titaniku? Takže po nás potopa? Alebo sa budeme neskôr tváriť prekvapene ako Nemci po prehratej vojne, čo o ničom nevedeli? Viem, bolo ťažké byť Nemcom a nebyť hrdým na Nemecko, keď Hitler vyhrával, ale napriek tomu prišlo vytriezvenie. Nám politici, média rozprávajú, že vyhrávame, ideme k lepšiemu, lenže my nevyhrávame, my sme už prehrali. Naši otroci robia na Západe, naša inteligencia sa stráca a nová sa „získavaním“ diplomov nevytvára, školstvo sa úmyselne deštruuje, naša kultúra upadá. Zvyšok „našej armády“, bojuje za druhých, vyciciavajú nás cudzie firmy i banky. Toto je dnešná naša skutočnosť, ale máme sa cítiť slobodnými. Neuvažujeme, nerozmýšľame, len preberáme to, čo nám cudzie média predhodia. To je to, čo oni chceli, ale chceme to aj my?
Errata: