Bez cookies je omezený přístup! Bez COOKIEs je omezený přístup!

Najprv trochu k jej dôležitosti. Terajšia svetová politika veľmoci nie je veľmi komplikovaná, pokiaľ sa na ňu pozriete z pohľadu ropy. Začiatkom 80-tich rokov bola ropa drahá, čo vyhovovalo Sovietskemu zväzu ako exportérovi ropy a trápilo amerického prezidenta Regana. V polovici Reganovho volebného obdobia začala cena ropy padať a padala veľa rokov, čo poškodilo veľmi ekonomiku Sovietov a viedla k jeho neskoršiemu rozpadu. USA to zase veľmi vyhovovalo, energia, doprava bola lacná a tak sa postavili na nohy, takže Reganove ekonomické úspechy mali základ na lacnej rope. Podobné úspechy žala aj Margaret Thatcherová hlavne tým, že vtedy začala Veľká Británia vyvážať ropu, čo ťažia zo Severného mora.

Tvrdenie, že do oblasti s ropou sa „vyváža“ demokracia, je na zasmiatie. Lýbia, čo diktátor priviedol od najzaostalejšej krajiny v tej oblasti za vzor, hlavne čo sa týka USA (Lýbia nemala ani dolár dlžoby, ako štát), potrebovala „americkú demokraciu“ a Saudská Arábia, kde sekajú ruky a hlavy (verejne) zostane aká je, lebo oni by ekonomicky dokázali zničiť USA. Saudská Arábia je svetovou veľmocou, pokiaľ sa týka zásob ropy. Kde leží tento štát je pomerne známe. Keď sa Saddam vybral do Kuvajtu, blížil sa k Saudom a čo nasledovalo, vieme .

Američan M.King Hubbert určil krivku pre ropné polia a v roku 1956 na základe svojich prepočtov konštatoval na zasadaní Amerického ropného inštitútu, že USA dosiahne svoje maximum ťažby niekedy v rokoch 1966 až 1972. V roku 1970 dosiahla ťažba ropy v USA svoje maximum a ťažba napriek všetkému možnému začala klesať. V roku 1975 americká štátna akadémia vied potvrdila Hubbertové výpočty. Tento prišiel aj k záveru, že globálny celosvetový zlom v ťažbe ropy sa dosiahne niekedy v rokoch 1990-2000. .

Málokto si uvedomuje, že v roku 2001 sa celosvetovo vyťažilo menej ropy, ako rok predtým. Ale tiež rok 2002 bol nižší, ako 2001. Keď bol odstránený Saddám Hussajn a stali sa dostupnými iracké zásoby ropy – tretie najväčšie na svete – svet sa ukľudnil. Ťažba ropy je zase každým rokom celosvetovo väčšia, čo priamo súvisí s bezohľadnou ťažbou v terajšom Iraku. Zdá sa, že Bush mal nielen božské poslanie odstrániť Saddáma, ale mal v rukách aj dôležité čísla. K tomu treba dodať, že zabíjal fakticky dve muchy jednou ranou, pomáhal Židom v USA – tu išlo o many, many – a tiež v Izraeli – kde ide o odstránenie nepriateľov Izraelu. Že sa dajú s ropou aj presadzovať určité záujmy a ich možné následky je vidieť z prvej ropnej krízy. Richard Nixon chcel dodať Izraelu zbrane (1973) v hodnote 2,2 miliardy dolárov. Arabi preto vytiahli „ropný meč“ (zníženie ťažby ropy a obmedzenie dodávok aj pre USA) a mali sme prvú ropnú krízu. Následné roky 1974-75 boli v znamení najväčšieho poklesu priemyselnej výroby od 2.svetovej vojny. A to bolo dôsledkom len 5% redukciou zásobovania ropou. Odvtedy bolo dohodnuté medzi najbohatšími štátmi, že si vytvoria rezervy ropy, najprv na 60 dní, teraz na 90. Mimochodom od roku 1967 nebolo v Saudskej Arábii nájdené žiadne väčšie ropné pole. Pritom je ešte zaujímavé, že zásoby plynu nedochádzajú postupne, ale končia skoro zo dna na deň, čím sa tu situácia stáva ešte menej vypočítateľnou.

Shell – čo je aj najväčším svetovým súkromným vlastníkom lesov (prečo asi ?) -v januári 2004 zredukoval bilančné rezervy ropy o 3,9miliard, teda 20% rezerv firmy. Kedy k tomuto pristúpia ďalšie koncerny? Od roku 1983 prestal OPEC zverejňovať údaje o jednotlivých ropných poliach – aby niekoho nenapadlo čísla skontrolovať a prísť na to, o koľko sú celkové údaje prehnané. Na svete je okolo 40 tisíc ropných polí. Ropa ako taká nezmizne zo dňa na deň, ale takto môže zmiznúť lacná ropa. Nielenže sme od ropy závislejší ako nikdy predtým, ale nikdy nebolo toľko ľudí na svete ako teraz. Dodnes sa toto množstvo ľudí uživilo vďaka tzv. zelenej revolúcii, lenže táto spočíva hlavne na úspechoch moderného hospodárstva s enormným množstvom hnojív, pesticídov, získaných z ropy a zalievaním pumpami na benzín. Rastúce ceny benzínu zapríčinia mimo iné aj také vedľajšie veci, ako je pád cien nehnuteľností na vidieku. Ľudia sa budú chcieť dostať zase do centra, aby ušetrili na dochádzaní, veď predsa na vidieku kvalita života, podľa dnešných kritérií už nevyhovuje.

Vojna o ropu môže nastať aj medzi Ruskom a USA, ide totiž o oblasť Kaspického mora. Vedľa perzského zálivu sa táto oblasť môže stať hlavným dodávateľom ropy a plynu pre USA, Európu aj Áziu. V roku 2006 bol daný do prevádzky ropovod z Baku, cez Tiflis na Turecké pobrežie, ktoré stavali BP a Chevron. V roku 2009 bolo dodaných cez tento ropovod 3 milióny ton ropy mesačne. Týmto USA dosiahli cieľ, že Moskva stratila monopol na oblasť Kaspického mora. Nie je nedôležitým faktom, že USA tu už plánuje ďalšie svoje ropovody. Vedením ropovodov sa snaží USA tiež vraziť strategický klin, medzi Ruskom na severe a Iránom na juhu. Dopyt po rope bude oveľa väčší z Ázie, ako z Európy, lebo Čína, India a Japonsko spotrebujú viac. V roku 2004 predbehla Čína v spotrebe ropy Japonsko a tak je na druhom mieste v spotrebe ropy, ale s najväčšou armádou na svete. Najvýhodnejšie pre USA by bolo vystavať 5 tisíc km dlhý ropovod cez Irán a Afganistan. Pre zaujímavosť, výstavbu ropovodu pred rokom 2001 cez Afganistan nechcela USA predošlá afganská vláda (Taliban, napriek pomoci USA v boji proti Sovietom) dovoliť a tak sa dostal Afganistan pod okupáciu USA. Zároveň to upozorňuje, že Irán stále zavadzia USA ako aj Izraelu. Okrem toho možno USA pochopili, že ropovod cez Afganistan a Irán by nikdy neustrážili v prevádzke vzhľadom na nestabilitu a možné atentáty na ropovod a preto by toto mohlo mať aj pozitívny dopad, že by sa USA stiahli z Afganistanu a nenapadli Irán, lenže v hre je ešte Izrael.

Rusko samozrejme nepozerá nečinne, ako sa mu pred jeho dverami tlačí USA a spol. a už si zaistil väčší podiel na kazašskej, uzbeckej a turkménskej produkcii ropy a plynu. Ale meranie síl medzi Sever-juh osi (Moskva, Jerevan, Teherán)/ a Západ-východ osou (USA-Ankara-Baku) ešte len začína. A potom, čo sa ukazuje ako nová oblasť blížiaceho sa konfliktu, je oblasť „Severného pólu a okolia- Arktídy“ kde sa predpokladajú veľké náleziská ropy a plynu, pri nejasných hraniciach štátov, ale veľkého záujmu a tu preteky o tieto poklady ešte len začínajú. Rusko sa nemôže cítiť dobre, obkľúčené americkými raketami, stálou expanziou USA smerom na Rusko a ešte s konkurentmi v ich bývalej zóne. Nezabúdajúc na oficiálny výrok bývalej ministerky zahraničných vecí USA Albright, že Sibír je veľmi bohatá na to, aby patrila jednému štátu (ale asi by jej nevadilo, keby Sibír patrila jednému Židovi).

Svet je teraz v kríze, ktorá ešte len skutočne začína. Problémov je veľa, stačí aby sa skutočne objavili správy o konci lacnej ropy, čomu nasvedčujú tieto skúšky na reakcie s vysokými cenami ropy a situácia sa stane nekontrolovateľnou. Už len dopad na drahé pohonné hmoty zapríčiní krach automobilového priemyslu, – v Nemecku každé druhé miesto závisí na automobilovom priemysle – nezamestnanosť, zdražovanie tovarov z dôvodu vyšších nákladov na dopravu, na energiu. Zdražovanie potravín z dôvodu drahých pohonných hmôt, plastikových obalov, zníženia výnosov pre nedostatok hnojív a pesticídov. Zdražený dovoz z Činy, pre zvýšené náklady na dopravu. Pre domácnosti vyššie ceny za energiu, teplo, zdraženie cestovného a podobne. Nedostatok plastických látok, lepidiel atd., atd. Zrúti sa turistický ruch, zvýši sa nezamestnanosť a ľudia budú z tých oblastí utekať. Budú sa okupovať polia, bude sa rabovať, vypuknú epidémie. Že vraj vo farmaceutickom koncerne, čo vyrába niekoľko tisíc rôznych produktov existuje len jeden a to aspirín, kde ropa nehrá žiadnu úlohu. A čo bude najdôležitejšie, zanikne globalizácia. Nezabudnime na to, že pred prvou svetovou vojnou bola veľmi úspešná prvá etapa globalizácie. Práve lacná ropa a doprava umožnila lacný presun tovaru, presuny pracovníkov, zblížila svet. Po globalizácii príde heslo, POMÔŽ SI KAŽDY SÁM. Tovar sa bude spotrebovávať tam, kde vznikne, potraviny budú tam, kde sa vyprodukujú, toto si málokto uvedomuje. Jednoduchšie to budú mať štáty, kde si dokážu ako–tak zaručiť sebestačnosť v potravinách. A o ropu, potraviny, vodu, územia sa začnú boje, dovtedy, pokiaľ ešte armády budú mať pohonné hmoty, mazivá, teda rýchlo po zhoršení dodávok ropy. Toto všetko bude zhoršené zrútením sa bankovníctva a všeobecne ekonomiky. Takéto neovládateľné stavy ľudstvo vždy riešilo vojnami. Myslíte si, že ľudstvo zmúdrelo? Pokúsme sa to aspoň veriť. Ale na každý pád budú tie posledné kvapky ropy veľmi drahé.

Errata:

30.05.2021 15:16