Chcem napísať niečo o týchto štátoch, skôr o tejto oblasti. Vieme, že na Blízkom východe sú trvale problémy. Nie každý si uvedomí prečo. Takže prečo? Lebo v tejto oblasti sú neprispôsobiví Židia, čo tam majú podľa ich kritérií štát Izrael. Najhoršie na tom je to, že ho svet akosi uznáva za štát, hoci dodnes nemá so susedmi uznané hranice, čo je prvý predpoklad štátu. Ale to bude tým, že Židia boli vždy neprispôsobiví (za čo v histórii vždy trpeli a zase budú) a keď to porovnáme dnes u nás s Cigánmi, (čo sú tiež ako neprispôsobiví občania a uvedomíte si, že oni rovnako ako Cigáni terorizujú okolie – niečo podplatia, niečo vydierajú, niekomu vyhrážajú a stále sa robia chudákmi), pochopíte aj situáciu okolo Izraelu. Samozrejme treba k tomu dodať, že Židia majú veľký vplyv vo svete (veď kde nie sú Židia?) a ovládajú aj USA a s ich pomocou, vlastne cez nich na Blízkom východe vyvolávajú konflikty, za účelom, zvýhodniť Židov a z Izraela vytvoriť jedinú mocnosť v tejto oblasti. Pritom založenie židovského štátu je celé spojené s terorizmom Židov.

IZRAEL  

Kráľ Ibn Saud už v roku 1937 vyhlásil, že radšej podporuje obsadenie a správu Palestíny na sto rokov Veľkou Britániou, čo by malo byť lepšie ako rozdelenie územia a založenie židovského štátu. V roku 1945 zase vyhlásil, že Židia sa po vojne majú vrátiť do štátov, odkiaľ pochádzajú a keď má vzniknúť židovský štát, tak v Európe. Tvrdil, že založenie židovského štátu v Palestíne povedie ku konfliktom v arabskom svete a pravdepodobne k vojne. Roosevelt mu preto prisľúbil, že jeho krajina bude mať svoje miesto pri rokovaní o palestínskom probléme. Toto hneď porušil prezident Truman, keď svojmu kabinetu ohlásil, že chce podporiť rezolúciu OSN o založení štátu Izrael. Pritom George Marshall (v roku 1953 dostal Nobelovu cenu mieru) prezidenta upozornil:

„Pán prezident, to nemôžete urobiť. Arabi nám to nikdy neodpustia.“

„Arabi sa nezúčastňujú na amerických voľbách. Židia áno“, odbil ho Truman.

14. mája 1948 bol založený štát Izrael a problémy začali, hoci vznikali už predtým, keď sa Židia hrnuli najmä tajne do Palestíny aj pomocou terorizmu (potopili Veľkej Británii loď a podobne). Takže od vojny problémy na Blízkom východe majú na svedomí aj USA.

Ale poďme k súčasnosti a problému, čo ešte aj teraz zažívame v oblasti okolo Izraela a hlavne preto, aby sme vedeli, keď začne skutočne veľký problém to aj s atómovými zbraňami v okolí Izraela, vedeli prečo a ako. Mimochodom, izraelský predstaviteľ už dávnejšie vyhlásil, že v prípade napadnutia Izraelu, ich ponorky s raketami s atómovými hlavicami sú schopné zničiť všetky hlavne mestá v Európe a oni to aj urobia. Ešte jeden príklad, keď začali iracké rakety dopadať na Izrael, Židia vytiahli na štartovaciu rampu raketu s atómovou hlavicou a vyhrážali USA, že keď nezabránia dopadu rakiet na Izrael, oni to vyriešia tou atómovou hlavicou. Američania preto okamžite zorganizovali obranu s ich raketami Patriot a len tak-tak zabránili atómovému konfliktu už teda v tomto storočí.

Vojna USA s Irakom najviac prekvapila USA. V roku 1990 vzťah Irak – Kuvajt USA netrápil. Oni sa v tej oblasti zaoberali islamskou revolúciou v Iráne, lebo tento začali považovať za najväčšie nebezpečenstvo. Vývoj v Iráne im nepasoval, bol tam zvrhnutý šah, zosmiešnený Západ, hlavne USA. Preto hľadali spôsob, ako Iráncov skrotiť a potrestať. Ideálnym sa ukázal na to Irak so Saddamom Husseinom. Saddam prejavil svoju náklonnosť k Západu tým, že napadol Irán. Paradoxom bolo, že Saddama podporoval Sovietsky zväz, Francúzsko, USA a ďalších 26 štátov a dodali mu zbrane za viac ako 30 miliárd dolárov. A aby ste si uvedomili aká hra sa hrala, tak pre Irán bolo vyhlásené embargo na dovážanie zbraní, teda Irán bol bez možností sa brániť a počítalo sa, že padne, ako to chceli USA, teda Izrael. Treba tiež spomenúť, že Iráncom dávali z USA potrebné špionážne informácie, čo boli najmenej tak dôležité ako zbrane. Tieto informácie dodávala CIA.

Na jeseň 1989, keď Západ oslavoval vydarený – zorganizovaný a zaplatený prevrat v Európe a tým aj rozpad Východného bloku, bol Hussein s drahou vojnou už na pokraji bankrotu. Okolité arabské štáty mu odmietli finančnú pomoc a tak bol Saddam nútený sám hľadať riešenie. Zameral sa na susedný Kuvajt s tým, že Kuvajt mu kradne ropu za miliardy dolárov z jeho ropných podzemných polí. Treba dodať, že na konci Iracko-Iránskej vojny mal Saddam obrovskú armádu, rozvinutý zásobovací priemysel pre armádu a samozrejme si nemohol dovoliť znížiť životnú úroveň obyvateľstva. Saddam v roku 1990 viedol agresívne reči smerom na Kuvajt, ale zároveň uisťoval, že Kuvajt nemieni napadnúť.

25.7.pozval k súkromnému jednaniu americkú veľvyslankyňu v Iraku. Toto bol kľúčový okamih, kde Saddam z rozhovoru usúdil (bol oklamaný?), že USA nebudú intervenovať, reagovať na jeho prípadný útok na Kuvajt. Vojna USA s Irakom, asi preto, že nebol odsúhlasený prepad Kuvajtu, prekvapila USA, kde sa zľakli, že by Saddam mohol napadnúť hneď aj Saudskú Arábiu.

Všimnime si, že USA majú vždy rovnaké problémy, (ktoré im vyhovujú dodatočne), či to bolo s Japonskom pred Pearl Harbor – na Japonsko uvalili USA sankcie, hlavne nedodávať ropu, Kórea, alebo vyprovokovaný vietnamský konflikt, nehovoriac o bombardovaní Juhoslávie – ich najväčšia vojenská základňa v Kosove, či samo zorganizovaný útok 22.9.2001 v NY a následné nimi vítané bojové prepady – o vojnách sa tu hovoriť nedá, lebo vojny majú svoje pravidlá, čo USA nikdy nedodržia. Napríklad už len také vypovedanie vojny, čo ešte aj Hitler dodržiaval.

Keď začal sťahovať Saddam svoje vojská k hranici s Kuvajtom, v USA prešlo riadenie špionážnych družíc od CIA na DIA - obrannú výzvednú službu, čo ukazovalo na to, že sa počíta s vojnou v Kuvajte. Iračania získali (od Francúzska) satelitné snímky Kuvajtu a Saudskej Arábie, čo sa stalo dôležitou súčasťou ich útočných plánov. CIA vyhlásila 1. stupeň pohotovosti, keď mal už Saddam na hranici okolo 300 tankov a 100 tisíc vojakov a potom odovzdala Národnej bezpečnostnej rade USA upozornenie, že invázia začne do 24 hodín. 2. augusta 1990 začali Iračania s inváziou do Kuvajtu a za 6 hodín ho celý okupovali. Bushovi st. nerobil starosť Kuvajt, ale mal obavy, že Saddam napadne aj Saudskú Arábiu, kde bol Bush aj súkromne veľmi angažovaný a mal a dodnes má vrúcny vzťah s kráľovskou rodinou. Preto sa začali USA angažovať vyslaním stíhačiek a špionážnych lietadiel do Saudskej Arábie. (Mimochodom, Saudská Arábia má toľko petrodolárov a také investície v USA, že keby sa toho zbavila a stiahla sa z USA, USA by to ekonomicky neprežilo.) To už bola príprava na akciu Púštny štít, čo pokračovalo 5 mesačným sústreďovaním síl USA a spojencov v tejto oblasti. V auguste dostal vrchný veliteľ vojska od prezidenta rozkaz presunúť vojsko USA do oblasti na obranu Saudskej Arábie, nie na vyhnanie Saddama z Kuvajtu!!! Takže v krátkosti. Proti Iránu USA vyprovokovali a podporovali Saddama. Keď tou vojnou Irak skoro skrachoval, bol nútený si ekonomicky polepšiť, lebo mu bola odmietnutá finančná pomoc a napadol Kuvajt . Toto už USA videli ako ohrozenie Saudskej Arábie a tým bojove akcie USA proti Iraku začali.

Teraz sa vráťme trochu k Iránu a tu sa vynára otázka, prečo je Irán už tak dlho tŕňom v oku USA. Irán je hrdý na svoju 2500 ročnú históriu. V mladej histórii je ale zaťažený zahraničnými intervenciami. V roku 1941 obsadili zem britské a sovietske vojská, aby takto prinútili Irán k spojenectvu proti Hitlerovi a spol. V roku 1953 tam zorganizovala CIA puč proti vláde, ktorá sa odvážila zoštátniť iránsky ropný priemysel. Neskôr tu bola vojna vyprovokovaná USA cez Irak, čo stálo život vyše milióna Iráncov.

Z tohto pohľadu je porozumiteľné, prečo sa dnes táto islamská republika cíti ohrozovaná a obkľúčená, pritom tento pocit nemá len vládnuca vrstva ale aj ľud. Teherán odmieta geografické označenie na „arabsko-perzský záliv“, ale trvá na Perzskom zálive a hneď si nárokuje aj tri ostrovy v zálive, ktoré si ale nárokujú aj Spojené arabské emiráty. Irán sa snažil vytvoriť spojenie v arabskom svete a to alianciou so Sýriou, najprv proti Saddamovi, neskôr proti USA. Vzťah k „Veľkému Satanovi“, teda USA je v znamení krízy, ktorá vznikla v roku 1979 zajatím rukojemníkov na vyslanectve USA v Teheráne. Osobne si myslím, že USA dodnes nevedia stráviť ich katastrofálnu blamáž pri pokuse o oslobodenie rukojemníkov. Zmenou vzťahu mohol znamenať fakt, že v rokoch 2002- 03 mali ako USA aj Irán spoločných nepriateľov, Taliban v Afganistane a Saddama Husseina. Na jar v roku 2003 iránske vedenie prostredníctvom svojho vyslanca v Ženeve oznámilo ponuku na jednanie s USA o všetkých spoločných témach: o Iraku a Afganistane, o Izraelsko-arabskom konflikte a o iránskom atómovom programe. Lenže prezident Bush ponuku odmietol vo víťaznej eufórii nad ľahkým pádom Saddama a zároveň dúfal, že obe – sýrska a iránska – vlády sami rýchlo padnú. Nový prezident Mahmud Ahmadinedschad (2003) síce nezačal so žiadnou zmenou kurzu a naopak začal s rečníckymi provokáciami predovšetkým proti Izraelu, čo USA, ako podriadeným Izraelu, nedáva žiadnu manévrovaciu možnosť. Irán upozorňuje na nedodržiavanie Rezolúcii UN-bezpečnostnej rady pri iránskom atómovom programe (ktorý už mimochodom rozbehol pred pádom Šach Reza Pahlavi.) A odvolávajú sa na právo, ktoré majú na tento program podpisom Zmluvy o nerozširovaní atómových zbraní. Irán ma svojich spojencov v Sýrii, Libanone, Palestíne i v Iraku, ale toto sú zároveň aj nepriatelia neprispôsobivého Izraela a ten bude asi podnikať kroky (bombardovania, ako v Iraku, zabíjanie vedcov pracujúcich pre Irak, Irán a podobne), aby zostal sám v oblasti jedinou veľmocou s atómovými zbraňami. Izrael sa dokonca zabezpečil tak, že v okolí svojho atómového centra sú umiestnené americké tábory, aby prípadný útok na toto centrum zaangažoval do odvety aj USA. Židia síce prežili doteraz, ale vždy si koledovali o problémy a skoro stále ich všade mali, história sa opakuje, ale teraz je ohrozený cez Izrael svetový mier a toto si nikto akosi nechce uvedomiť.

A čo má s tým všetkým Sýria?  

Sýria je tiež problémom pre Západ, lebo má dôležité miesto na Blízkom východe a hlavne pre jej spoluprácu s Iránom a nepriateľstvom s Izraelom. Keď USA a Francúzsko našli spoločný názor na Irackú vojnu, začali izolovať sýrsku vládu (2003) a už to vyzeralo na jej koniec. V septembri 2004 požadovala UN-bezpečnostná rada v rezolúcii 1559 odzbrojenie všetkých milícii v Libanone a stiahnutie sýrskeho vojska z Libanonu. 14 februára 2005 bol v Bejrute zavraždený pri atentáte ministerský predseda Rafik Hariri. Podľa Západu najpodozrivejším z atentátu bola sýrska tajná služba. UN-bezpečnostná rada zriadila medzinárodnú vyšetrovaciu komisiu, ale dodnes nie je žiadny známy výsledok. Ale Damašek na to reagoval so stiahnutím svojho vojska z Libanonu a nasledujúce voľby v júni 2005 vyhrala koalícia v čele s protisýrsky naladeným Fuadom Sinioraom. Zároveň zosilnili USA a Francúzsko tlak na Damašek. Teda atentát a nasledovné vyhovovali jednoznačne USA, Francúzku, Izraelu. Damašek musel posilniť spojenectvo s Iránom. (Stalo sa niečo podobné, ako s Fidelom Castrom po revolúcii na Kube, kde ho USA ich nezáujmom o jednania s nim, donútila do náručia ZSSR, hoci Fidela to predtým nikdy nenapadlo.)

Libanonská vojna (júl, august 2006) vytvorila ale novú situáciu. Izrael síce veľmi zničil libanonskú infraštruktúru, ale svoje ciele nedosiahol ani používaním zakázanej kazetovej munície. Tým sa stala Hisbollah víťazom vojny, čím si získali veľký obdiv v celom arabskom a islamskom svete. V Libanone vznikla „skrytá“ občianska vojna medzi opozíciou (Hisbollah, a spojenci) a proti Francúzsku a USA podporovanou vládou Siniora. V máji 2008 opozícia získala vojenskú kontrolu nad Západným Bejrutom a Arabská Liga sprostredkovala jednanie medzi libanonskými stranami. Výsledkom bola dohoda na Vláde národnej jednoty, načo potom parlament zvolili do čela generála M,Suleimana. Voľbami 7.juna 2009 sa vytvorila Koalícia pod vedením ministerského prezidenta Saada Haririho. (Teda všetko proti predstavám USA, Francúzska, Izraela.) V Sýrii medzitým pochopili, že už prešli časy, keď sýrske vojská vtiahli do Libanonu. Samozrejme nechcú akceptovať, aby sa Libanon dostal pod americkú kontrolu, teda do proamerického frontu s jedným cieľom z Bejrútu destabilizovať vládu v Sýrii a Iráne. Assad nemá ani záujem na separátnom mieri medzi Libanonom a Izraelom. Francúzsko a aj Obama spoznali, že ich iniciatíva na Blízkom východe bez účinkovania Sýrie zostane neúspešnou a tak zvláštny poverenec pre Blízky východ G.Mitchel v júni 2009 začal s priamymi rozhovormi s prezidentom Assadom. Lenže návrat na politické dianie Sýrie stál v ceste ešte Izrael, lebo židovskí politici nie sú ochotní urobiť ústupky pre Sýriu, hlavne čo sa týka stiahnutie židovských vojsk z Golanských výšin, ktoré v roku 1967 Izrael obsadil.

Pohľad na dnešné dianie.  

Keďže sa záležitosť na Blízkom východe nedoriešila v záujme Izraelu, ktorý je zamaskovaný za zástavu USA, či už ide o Sýriu, Libanon, či Irán, prešlo sa na podvratnú činnosť, s čím má Západ nedosiahnuteľné skúsenosti a žiaľbohu aj dobré výsledky. V Sýrii, ako je známe, začali s povstaním časti armády. Títo vzbúrenci odspodu, bolo len núdzové riešenie, keď sa nepodarilo podplatiť velenie sýrskej armády k puču. Samozrejme sú armádni povstalci proti zvolenej vláde – teda jedná sa o puč organizovaný zo Západu a podporovaný zbraňami, peniazmi, informáciami z USA a Izraelu. Taktiež v médiách prebieha silná kampaň, pre oklamanie svetovej verejnosti na skompromitovanie vlády a jej riadnej armády. Povstalci by boli ináč v krátkom čase porazení a vraždenie v Sýrii by bolo ukončené. Lenže ani s tými povstalcami to Západu nevychádza a tak skúšajú vyprovokovať na zasiahnutie Turecko a to tým, že sa strieľa na turecké územie. Kto strieľa? Sýrska vláda má dosť problémov s povstalcami a neboli by hlúpi dráždiť ešte Turecko, čo je v NATO. Som presvedčený, že Turecko napádajú Židia, či už bezpilotnými lietadlami, alebo podobne. Dôležité, že zásahom „napadnutého“ Turecka a s pomocou ostatných štátov z NATO, by sa záležitosť v tejto oblasti rýchlo vyriešila v prospech Izraelu, o čo celú dobu ide. Samozrejme by sa už nejakou provokáciou podarilo zatiahnuť do vojny aj Irán a bolo by. Nezabudnime, že Izrael nechce stratiť svoje mimoriadne postavenie v tej oblasti, lebo ako jediný má atómové zbrane. Málo kto zaregistroval, že keď Iračania vo vojne (USA - Irak) začali strieľať na Izrael rakety, Izraelčania pripravili raketu s atómovou hlavicou a vydierali USA, že pokiaľ nezabránia týmto raketovým útokom, Židia to vyriešia s atómovou hlavicou. Izrael už vôbec neskrýval, že má atómové zbrane. Našťastie rakety nenarobili veľké škody a Američania tam dotiahli rýchlo svoje protiraketové zariadenia Patriot.

Záverom.  

Keď padne Sýria, zostáva na rade Irán. Jedno je isté, USA sú pod vládou Židov a robia čo im Židia prikážu. Židia síce majú pre prípad poskupované v Južnej Amerike väčšie územia ako je Izrael, ale budú trvať na Izraeli, tak ako to len Židia vedia, kým zase na to nedoplatia. Málokto si uvedomuje, že sa stále vedú vojny, síce na rôznych miestach, ale to už je skoro ďalšia svetová vojna. Dnes sa vojny začínajú podplácaním, organizovaním a financovaním prevratov v cudzích zemiach a nemusí to v prvom kole skončiť krvavo. Dielčie úspechy sa nepozorovateľne jednoduchšie vyhrávajú peniazmi a hlavne podplatenými politikmi. Hitler išiel na to zo začiatku tiež len vyhrážaním, boje začali neskôr. USA a Izrael ohrozujú svetový mier, USA preto, lebo im chýba prehľad, a neuvedomujú si, že posluhujú Židom, čo ich ovládajú či už ekonomicky, tak aj politicky. Zase idú voľby v USA a Židia zase poťahujú špagátiky a rozdávajú zelené papiere obom kandidátom. Vo voľbách v USA tam stratí národ, dobre, ich vec. Dnes však, keď USA cez NATO pod velením Židov chcú doriešiť okolie Izraelu a keď sa im už podarilo destabilizovať Arabov, je situácia komplikovaná. Izrael je nevypočítateľný, urobí všetko, aby tam zostal jedinou atómovou veľmocou. Ako vyhlasujú, tak aj bez súhlasu z USA. Svet by si mal uvedomiť, že Izrael sa nedá odstrašiť ľahko, možno by pomohlo, keby čo najviac štátov upozornilo Izrael, že v prípade ich ďalších útokov na suverénne štáty, alebo zabíjanie ľudí v iných štátoch – bolo ich už dosť v nedávnej histórii – budú zobratí na zodpovednosť Židia mimo Izraelu. Netvrdím, že treba znovu oživiť tábory ako Osvienčim, ale nezabudnime, že aj v USA boli občania USA s japonským pôvodom integrovaní do táborov po vzniknutí vojny s Japonskom. Bolo ich viac ako 120 tisíc, veľa nevedelo ani po japonsky a museli do 48 hodín predať svoje obchody a firmy. Takže išlo by to a preto by si v Izraeli mali toto uvedomiť a skúsiť sa chovať ako prispôsobivý národ, či náboženstvo. Možnosť nebezpečenstva atómového konfliktu vyvolaného Izraelom, by určite ospravedlnilo veľa vecí, hoci aj proti ľudským právam, alebo proti určitej skupine. Len idiot by to mohol nazvať antisemitizmom. Tu už ide o niečo viac ako jednu rasu, či náboženstvo. Tu už ide o celý svet.

Errata:

30.05.2021 15:16